Dušan Polakovič - Obyvateľ mestskej džungle
Výstava
v Galérii u anjela je poctou nedávno zosnulému autorovi Dušanovi
Polakovičovi, ktorý svojou tvorbou rozdával radosť, smiech, úsmev a dobrú
náladu.
Čierno biely svet grafiky hýril postavičkami, odkazmi na historické
plátna
Dürrera, Leonarda da Vinciho a ďalších starých majstrov, pričom vždy
dokázal iróniou, satirou a humorom zaujať a pobaviť diváka.
D.
Polakovič bol vždy mestský človek, skôr ako sa začali vymýšľať prívlastky
s predponou
Urban. Obdiv k Bratislave vyjadril vo
veľkoformátových grafikách Sonáta pre Staré mesto, Na krásnom modrom Dunaji,
Malý výlet vo veľkom meste a množstve malých exlibrisov. Stal sa
vyhľadávaným tvorcom exlibrisov v európskom meradle a ich počet sa
priblížil k stovke. Tématicky sa rozbiehal do šírky, aby nás prekvapil architektonickými výmyslami a finesami.
Pripomenie nám bájneho Daidala a Ikarosa v nezabudnuteľnom postmodernom
prevedení a mierne ironicky parafrázuje vlastné pády a vzlety
a neschopnosť ich rozoznať. Pri pohľade na fantastické metafory tohto
plnokrvného grafika, výjavy plné prazvláštnych ľudských tvorov, smiešnych
figúr, nahých tiel v provokatívnych erotických pózach prichádza na um
dielo Hieronyma Boscha.
Čaru
jeho smutno-krásneho sveta podľahol aj Tomáš Janovic.
Dušan
Polakovič sa stal jeho dvorným ilustrátorom. Ilustroval takmer 50 knižných
titulov. Za kreslený humor a karikatúru získal množstvo ocenení doma
i v zahraničí. Životnou láskou sa mu stali malé grafické formy.
Exlibrisy sú skvosty, kde predvádza nezabudnuteľné klaunovské čísla. Strhujúci
dej príbehov, poučení, bohatej imaginácie a dynamických eskapád nás
vtiahne do sveta, kde všetko lieta, beží, vznáša, uteká a uniká z pút
prízemného života.
Aby
nám celkom zamotal hlavu , ukáže nám čo všetko sa odohráva alebo sa dá objaviť
v našich hlavách. Hniezdia v nich naše sny, odlietajú vtáci, krútia sa
kolieska, drnčia budíky, vznášajú sa balóny, ukrývajú tajné priestory, putujú
cez ne usilovné mravce, zdobia ju olivové ratolesti aj bizarné klobúky, plávajú
vzdušné koráby. Akoby hral rozmarne detskú hru „Meno, mesto, zviera, vec“ . Hrá sa rád a
s potešením, rovnako tú zábavnú hru dopriava aj divákovi. Pozýva nás do
svojho kabaretu, poodhŕňa oponu nad fraškou, burleskou ľudského bytia. Nič
vážne mu nie je vážne. Absurdné je ešte absurdnejšie a smiešne je úplne
normálnou dikciou nášho všedného dňa. Z divákov sa stávajú herci a hľadáme
si v tom večnom pechorení za lepšie zajtrajšky svoje postavy a herecké
role, identifikujeme sa s nimi a usmievame sa nad absurditou bytia.
Vitajte
v zázračnom svete Dušana Polakoviča, obyvateľa mestskej džungle.
Komentáre
Zverejnenie komentára