Dušan Polakovič - Obyvateľ mestskej džungle



Výstava v Galérii u anjela je poctou nedávno zosnulému autorovi Dušanovi Polakovičovi, ktorý svojou tvorbou rozdával radosť, smiech, úsmev a dobrú
náladu. Čierno biely svet grafiky hýril postavičkami, odkazmi na historické
plátna Dürrera, Leonarda da Vinciho a ďalších starých majstrov, pričom vždy dokázal iróniou, satirou a humorom zaujať a pobaviť diváka.
D. Polakovič bol vždy mestský človek, skôr ako sa začali vymýšľať prívlastky
s predponou Urban.  Obdiv k Bratislave vyjadril vo veľkoformátových grafikách Sonáta pre Staré mesto, Na krásnom modrom Dunaji, Malý výlet vo veľkom meste a množstve malých exlibrisov. Stal sa vyhľadávaným tvorcom exlibrisov v európskom meradle a ich počet sa priblížil k stovke. Tématicky sa rozbiehal do šírky, aby nás prekvapil  architektonickými výmyslami a finesami. Pripomenie nám bájneho Daidala a Ikarosa v nezabudnuteľnom postmodernom prevedení a mierne ironicky parafrázuje vlastné pády a vzlety a neschopnosť ich rozoznať. Pri pohľade na fantastické metafory tohto plnokrvného grafika, výjavy plné prazvláštnych ľudských tvorov, smiešnych figúr, nahých tiel v provokatívnych erotických pózach prichádza na um dielo Hieronyma Boscha.
Čaru jeho smutno-krásneho sveta podľahol aj Tomáš Janovic.
Dušan Polakovič sa stal jeho dvorným ilustrátorom. Ilustroval takmer 50 knižných titulov. Za kreslený humor a karikatúru získal množstvo ocenení doma i v zahraničí. Životnou láskou sa mu stali malé grafické formy. Exlibrisy sú skvosty, kde predvádza nezabudnuteľné klaunovské čísla. Strhujúci dej príbehov, poučení, bohatej imaginácie a dynamických eskapád nás vtiahne do sveta, kde všetko lieta, beží, vznáša, uteká a uniká z pút prízemného života. 
Aby nám celkom zamotal hlavu , ukáže nám čo všetko sa odohráva alebo sa dá objaviť v našich hlavách. Hniezdia v nich naše sny, odlietajú vtáci, krútia sa kolieska, drnčia budíky, vznášajú sa balóny, ukrývajú tajné priestory, putujú cez ne usilovné mravce, zdobia ju olivové ratolesti aj bizarné klobúky, plávajú vzdušné koráby. Akoby hral rozmarne detskú hru „Meno, mesto, zviera, vec“ . Hrá sa rád a s potešením, rovnako tú zábavnú hru dopriava aj divákovi. Pozýva nás do svojho kabaretu, poodhŕňa oponu nad fraškou, burleskou ľudského bytia. Nič vážne mu nie je vážne. Absurdné je ešte absurdnejšie a smiešne je úplne normálnou dikciou nášho všedného dňa. Z divákov sa stávajú herci a hľadáme si v tom večnom pechorení za lepšie zajtrajšky svoje postavy a herecké role, identifikujeme sa s nimi a usmievame sa nad absurditou bytia.

Vitajte v zázračnom svete Dušana Polakoviča, obyvateľa mestskej džungle.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu