Ján Zoričák - Srdce kométy
Galéria
u anjela pripranila pri príležitosti svojich 15 tych narodenín výnimočnú
výstavu rodáka zo Ždiaru, svetoznámeho sklára Jána Zoričáka.
Autor je
originálny výtvarník a umelecký
sklár, sklársky velikán, velikán
európskeho ateliérového skla. To je len zopár titulov z tlače . Nositeľ najvyššieho
Francúzskeho štátneho vyznamenania Rytierského
rádu za umenia a literatúru a rovnako nositeľom vysokého slovenského štátneho
vyznamenania Pribinovho kríža.
Je bytostný
solitér. Väčšina sklárov preferuje prácu v tímoch, svoje diela si
nechávajú realizovať v sklárskych dielňach. Toto nie je prípad Jána
Zoričáka. Celý proces realizuje vo vlastnej réžií, ako režisér dohliada na každý detail, maličkosť. Píše
scenár, dohliada na dramaturgiu, tvorí príbeh , vyberá si aktérov , vedie oko
kamery a dáva signál na poslednú klapku, aby z jeho hoblín ako to sám
nazýva, vzniklo niečo mimoriadne. Všetko
prejde jeho rukami , bedlivým okom pozoruje a bdie nad finálnym
výsledkom. Ako stvoriteľ dôkladne pozná svoj výtvor, magickým spôsobom
vdýchne neživej hmote život.
Raz navždy
mu učaroval vesmír, nekonečnosť, padajúce hviezdy nad Belanskými Tatrami sa
stali jeho osudom. Vybral sa hľadať Poslov z vesmíru , cestou
pozbieral Nebeské kvet, objavoval nové Horizonty a okúsil Nebeské
bytie. Počúval Kozmické signály
a vytváral nové Konštelácie. Veď len tak nájdeme iný vesmír. Hviezdy
a kométy uviazli navždy v zakliatej sklenenej hore. Veľký tresk je téma,
ktorej sa venuje v súčasnosti
a chce ju systematicky rozvíjať aj naďalej . To nie sú len romantické slová , sú
to názvy cyklov výstav, ktoré vytvoril za posledných 10 rokov.
Nemá
v úmysle zabiehať do podrobností a ohurovať zvedavého diváka technologickými postupmi
pri tvorbe prizmatického skla. Stačí zapojiť všetky zmysly a nechať
sa pohltiť svetlom. Povedané slovami
autora „ Moje posolstvo je svetlo"
Najdôvernejšie
pozná jeho poslednú tvorbu žurnalista a priateľ Dušan Mikolaj a preto jeho
slová budú najúprimnejšie,
s hlbokou znalosťou a obdivom
k tvorbe majstra Zoričáka.
„
Najvýznamnejší sochári pracujúci so sklom posunuli príťažlivosť svojich diel
ešte o stupienok vyššie. S pokorou k základným vlastnostiam skla využívajú jeho
najzákladnejšie vlastnosti: nevinnú čírosť, priehľadnosť násobenú slnečným či
iným svetlom do nepreberných farebných spektier; spájaním jednotlivých sklených
segmentov do väčších plastík vyvolávajú reálnu ilúziu priam nekonečných
priestorov; dôkladným brúsením a leštením povrchu diel vzdávajú hold práci
remeselných predchodcov. Ján Zoričák patrí medzi umeleckých tvorcov, ktorí si
na svojich vstupných štúdiách vybrali práve brusičský odbor. Popri tom sa
dôkladne zoznámil s ďalšími sklárskymi technológiami a technikami umožňujúcimi
vstupovať do sklenej hmoty v ktorejkoľvek fáze taviaceho procesu a pridávať do
nej vzácne kovy, základnú farebnosť skla osviežovať kysličníkmi kovov. Nepýtajme
sa majstra, ako dosahuje výsledný efekt v interiéroch svojich sôch, uvoľnene sa
tešme z toho, ako na nás pôsobia jednotlivo, ako priamo v kompozícii na tejto
výstave.
Osobne som videl niekoľko stoviek Zoričákových
skiel v jeho dome, dielňach a ateliéri
pod spoločnou strechou stabilného obydlia vo francúzskom mestečku Talloires,
desiatky ráz som prešiel popri nainštalovaných v slovenských či francúzskych
galériách, múzeách. Každá expozícia pôsobila odlišne, na každej k dielam zo
známych cyklov komponoval plastiky z posledného tvorivého obdobia.
Takúto
zostavu poslal i do Kežmarku. Bol som zhodou okolností pri tom, ako tieto sošky
vyberal a starostlivo balil, aby bez ujmy prečkali tisícpäťsto kilometrov dlhú
cestu. Mlčky tým vyjadroval svoj vzťah k obyvateľom mesta a okolitého
podtatranského kraja. V kolekcii sú diela, ktoré zostávajú autorovi bytostne
blízke od ich vzniku, nie je ochotný sa s nimi lúčiť na dlhšie, a ak ich galériám
prepožičiava na prezentáciu, robí to cez takpovediac príbuzenské väzby. Iné
zase vytvoril výsostne na túto prezentáciu. Ak pritiahnu pozornosť návštevníkov
dôvernejšie, môžu sa nimi priradiť k stovkám obdivovateľov jeho diel, žijúcim
na rozličných miestach obývaných svetadielov.
O Jánovi
Zoričakovi sa začali dozvedať najmä cez tematický cyklus Nebeské kvety, ktorý
prvýkrát vystavil v polovici 80. rokov uplynulého storočia. Pri týchto dielach
autorsky i filozoficky vychádzal zo základného pravidla, že všetky sochy majú
svoju vertikálu, a ak ich v našich predstavách osadíme na ktoromkoľvek bode
Zeme, všetky by smerovali priamo do jej stredu. Prirodzene, istejšie sa cítime
na pevnej pôde, o to ochotnejšie sa z takýchto hlbín fantázie vraciame k svojim
domovom. Pre Jána Zoričáka sú to jeho dielne v mestečku (na juhu s
výhľadom na jazero Annesy, severnejšie obráteného ku skalám Savojských Álp) a na Slovensku natrvalo rodná obec Ždiar.
Tam pod Belanskými Tatrami konkrétnejšie rozkvitnutá lúka za ich drevenicou.
Ako chlapec leží za jasnej letnej noci v mäkkej tráve a ponad ním letí jasná
kométa. Pri tomto zázračnom úkaze si uprostred nekonečného vesmírneho priestoru
vybral svoju skromnú hviezdičku. Mohol iba v hĺbke podvedomia tušiť, že sa mu
stane trvalou tvorivou inšpirátorkou. Vie, že pozemským pútnikom sa priestory
skracujú, o to usilovnejšie pokračuje vo svojej tvorbe, aby jej posolstvá
rozosielal k tým, čo sú naladení na príjem cez príbuzné citové a estetické
frekvencie. Sochárov pracovný program v tomto ročnom období je naplnený doslova
v každom dni, a to je jediný dôvod, že nie je prítomný na otvorení tejto
výstavy. S o to úprimnejšou úctou posiela k vám aspoň tieto plastiky. „
Vo svojej tvorbe uplatňuje inovačné technologické postupy a optické vlastnosti materiálu ovplyvňuje šošovkovitými výbrusmi, zvlnením či zošikmením stien elementárnych geometrických foriem, použitím farby, matovania a ďalších výtvarných postupov, ktoré umocňujú konečný výtvarný výraz plastiky. Originálnym umeleckým stvárnením sa zaradil medzi priekopníkov a propagátorov nového prístupu ku sklu ako samostatnému výtvarnému médiu. Celoživotným leitmotívom jeho diela je vesmír - nekonečné univerzum a priestor netušených možností.
„Najúžasnejšia vec na svete je narodiť sa niekde, kde dostanete do vienka možnosti a dary, ktoré vám umožňujú aspoň v mysli túlať sa po nekonečne, prechádzať sa po neuveriteľných priestoroch, prikrývať sa nebeskou perinou a dýchať hviezdny prach. Mal som to šťastie, že som sa narodil tam, kde sa cesty pozemské a cesty nebeské stretávajú na horizonte, tam, odkiaľ boli hviezdy a celý vesmír zároveň blízko i ďaleko, zo zeme som sa ich mohol takmer dotýkať, ale keď som natiahol ruku, nič nebolo tak ďaleko ako celý ten magický priestor." - Ján Zoričák
Vyznanie:
„ Všetko v mojom živote bolo dielo šťastných náhod. Všímal som si ich , staral som sa o ne a ony mi to vracali.“
„ Mal som v živote veľa pochybností a ťažkostí, ale nepochyboval som o cieli „
„ Čím je človek starší, tým je odvážnejší „
„ Sklo je vďačný materál, keď sa mu človek venuje, ale keď si ho neváži sklo je strašná sviňa, potom sa rozzúri a nič z toho čo si nakreslí nevyjde, začne vzdorovať „
„ Sklo nebola zo začiatku moja frajerka, to bola taká macocha. Ale keď sa stala milenkou ja spievam a sklo mi to s ozvenou vracia. „
„ Moje posolstvo je svetlo“
„Tajomstvo života je láska „
Komentáre
Zverejnenie komentára