MABE – Druhá
strana
Vynikajúci figuralista, nekompromisný hľadač, pútavo
konfrontuje seba aj nás s odvrátenou , druhou stranou človeka. Divák
intenzívne vníma ich chvíľami až bolestivú pravdivosť, úprimnosť a hĺbku.
Dokonalo hladké povrchy olejomalieb vyvolávajú zvedavé
otázky, Ako to autor robí ?
Figúry sú zbavené akýchkoľvek príkras. Očistené na dreň –
prazáklad ľudského bytia. Obrazy autora, ktorý používa pseudonym MaBe sú
z rodu tých, ktoré nás nútia zamýšľať sa. Doslova vyprázdni priestor, aby
sa človek stal ústredným motívom. Pomyselným pevným bodom, vďaka ktorému môžeme
hýbať svetom.
Najdôležitejšie sú oči, pohľad plný smútku, očakávania,
nádeje, otázok. Oči jeho postáv prenikavo hľadia ďalej ako za realitu všedných
dní. Oči starých ľudí, ktoré už videli veľmi veľa a smiešne pochabosti,
snaženia, pokusy a omyly tohto sveta ich už neprekvapia.
Pozorujú svet, či nás. Upriamene sa pozerajú na diváka
stoicky, s výrazom nekonečného pokoja. Pohľadom ľudí, ktorí vedia. Až si
musíme klásť otázku, kto pozoruje koho ? Ktorá je tá druhá strana, kto je
objekt pozorovania a kto pozorovateľ. Objavujeme a pátrame skutočne my?
Možno práve postavy z obrazov s neskrývaným
nadhľadom, nesúdia, nehodnotia , iba s nami nejakým zvláštnym spôsobom
komunikujú.
Náročné lazúrové techniky vytvárajú precízny povrch a autor nám predvádza úžasnú hru
so svetlom. Objavíme obdiv a lásku k starým majstrom ako boli
Caravagio, Jan Van Eyck, Watteau. Maľby pôsobia ako zakliate v čase.
Inšpirácia a poučenie inými autormi posúva tvorbu ďalej, k novým
objavným interpretáciam.
Neustále hľadanie, experimentovanie a zdokonaľovanie
prináša nanášanie vrstiev a štruktúr, ktoré pripomínajú hrdzu, meď, zlato rôzne
kovy a zemité povrchy. Mabe si vypracoval svojský, charakteristický
rukopis. Typicky prázdny priestor obsadí jedna figúra alebo skupinový portrét.
Jednotlivé postavy sa vynárajú alebo strácajú v hmlistom opare. Vzniká tak
zvláštna mystická atmosféra. Býčie hlavy odkazujú na mytologické motívy
Labyrintu, Minotaurov alebo na iných vynikajúcich maliarov milujúcich býčie
zápasy, tak ako Picasso.
Rád používa
výpožičky z histórie, z renesančných
portrétov, z baroka. Vidíme očarenie
pôvodnými benátskymi maskami. Masky s obrovskými zobákmi dokonale utajili
a zmenili identitu nositeľa. Pôsobili vskutku démonicky. Zakrývali celú tvár,
zmenili hlas a umožňovali majiteľovi opojné karnevalové hodovanie. Lebky
a kostry zvierat ako výkričník k pominuteľnosti a krátkosti
našej existencie. Alebo len samotné tváre ľudí, za ktorými sú ukryté nenaplnené
sny , túžby, zrady či iné desy. Druhá strana
- tváre starých ľudí s úsmevom a pochopením, všetko tu už bolo
a bude ešte tisíckrát. Osobná mytológia sa miesi s antickou a vzniká mytológia archetypov.
Povestným posledným dotykom štetca dotvorí kontrapunkt v podobe tenkej červenej
čiary. Vinie sa ako niť života, červená línia, Ariadnina niť, ktorá nás vyvedie
z našich osobných bludísk – labyrintov. Často zdôrazňuje ruky, aj keď sa
celé telo stráca, mizne v tmavom, hnedom, čiernom, červenom či
svetlomodrom patinovanom pozadí, vystupujú hlava a ruky, Štíhle, mladé,
staré a kostnaté, prepracované do detailov alebo len v náznakoch
kresby. Tak ako sú rozmanití ľudia, tak mnohoraké a odlišné sú ich ruky.
Pochopiť jeho obrazy sa dá len prostredníctvom paradoxov,
protikladov života. Láska a smrť, krása a ošklivosť, mladosť
a staroba, túžba a apatia, ľahostajnosť a vášeň.
Niektoré tváre a postavy sú zachytené takmer
fotografickým spôsobom, v dynamických sekvenciách. Pozerajú sa na vás
priamo, spýtavo, akoby už dávno vyriešili všetky záhady bytia. Tiché výkriky
bolesti, lásky, trápenia. Pripomínajú to biblické Memento mori. Portréty starých ľudí sú plné pokory, pravdy
o živote a neočakávaní. Ponárajúce sa do existenciálnej prázdnoty.
Nepoužíva žiadne okrasné prvky, ornamenty. Nič len človek. Vyprázdňovanie
obrazu nie je samoúčelné, nič rozptyľujúce
tak neodvádza zbytočne pozornosť. Vstupujeme do krajiny duše. Jediným prvkom
dotvárajúcim priestor je jablko, hruška, kosti zvierat aj ľudí. Naznačuje
jablko prvotný hriech ? Pokušenie? Zvádzanie ? Vášeň? Všetky interpretácie sú
otvorené a možné.
Maľby tohto umelca majú jednu nedostižnú kvalitu, o ktorú
sa márne snažia mnohí autori, sú na prvý pohľad zapamätateľné
a nezabudnuteľné. Tieto diela v nás silne podnecujú túžbu snívať. Tak
teda vykročme na druhý breh, druhú stranu nášho bytia. Snívať alebo žiť naše
sny. S vedomím, že prekročiť Rubikon má vždy fatálne následky.
Komentáre
Zverejnenie komentára