Michal Studený - Tichý rebel



Výstava Michala Studeného v Galérii u anjela je poctou celoživotnej tvorbe  autora.
S pokorou a vytrvalosťou objavoval veľký svet umenia spôsobom sebe vlastným. Bez
okázalých giest a veľkej publicity. Tvorbu, východiská , ale predovšetkým explozívny pocit a to nielen generačný definoval autor najlepšie  slovami „ Som dieťa 60. rokov.“
Maliarska tvorba Michala Studeného je koncipovaná ako jednoduchý, koncentrovaný záznam jeho života. Nachádzanie a objavovanie istôt v obyčajných veciach, povýšených na zázrak.

Prináša archetyp domova, vystavuje rodný list sebe, svojej rodine a Slovensku. Kríž je symbolom lásky, pokory a viery ? Kostoly, kaplnky sú našimi duchovnými križovatkami, cintoríny miestami večného odpočinku ? Kostol a kríž , človek a jeho viera, ale aj základné morálne princípy a hodnoty. Jednoduché postuláty s absolútnym rozmerom. Architektúra každodenného života a smrti. Viera má duchovne aj vizuálne parametre či kvalitu.

Veľmi pravdivo a jasnozrivo vyhodnotil kvality jeho maľby kunsthistorik Tomáš Štraus
„ Nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že po veľkom M. A. Bazovskom vari nikto iný nepovýšil realitu lúk a historicky osídlenej horskej krajiny do roviny symbolu výrečnejšie, než to už roky robí práve M. Studený.“

Často a v rôznych kontextoch  používa symboly, skratky, znaky a piktogramy. Mnohé obrazy vyznievajú ako hra, ale na prvý pohľad veselá hra je násobená a prehĺbená významom.
Okrem kostolíkov, krížov a cintorínov sme pridali k výstave aj legendárne dielo Štvorlístky. Cyklus štvorlístkov začal v r.1967. Systematicky a pravidelne zoradené štvorlístky pokrývajú celú plochu diela. O tomto vydarenom experimente autor povedal : „ Radenie a opakovanie v ploche obrazu ma až libidózne zaujalo“ a zaujíma až do dnešných dní.

Na cintorínoch majú ľudia najbližšie k svojim snom. Nie sú to len miesta trúchlenia a smútku, ale aj generačných stretnutí. Majú pomenovania Veselé alebo Šťastné cintoríny. Miesto zaliate žiarivou slnečnou žltou farbou pôsobí veselo a optimisticky. Od strohých základných línii a jednoduchého tvaroslovia sa posúva k bohatej, ornamentálnej koláži. Výtvarný jazyk je bohatý ma metafory. Môžeme si Slovensko vôbec predstaviť bez krížov, drevených, kovových, kamenných a vlastných ? Obrazy sa stávajú útočiskom, ako sa dialo v stredoveku, keď kostoly ukrývali svojich veriacich. M. Studený očarí diváka predovšetkým svojou úprimnosťou. Stačí vziať do ruky jeho monografiu, prelistovať a objavíme svet plný paradoxov, objavov, hľadania a nachádzania. Dokumentuje straty a nálezy tvorivého života zasväteného práci v ateliéri. Mnohé z diel by sa dali  zaradiť do cyklu Óda na plátno. Vydáva sa po Diaľnici naznačenej v líniách starého ľanového plátna.  Jemné modré pruhy horizontálne línie, bežiace vedľa seba pripomenú starú matematickú poučku, že rovnobežky sa pretínajú v nekonečne.

Pre Michala Studeného je plátno posvätná záležitosť.  Často ho nezakrýva. Naopak priznáva naplno jeho krásu, funkciu, použiteľnosť.  Chvíľami sa maľba samotná  stáva len doplnkom, len kde tu pridá niečo navyše.  Tak ako je to v Obraze  Božie muky. Odrazu pôsobí ako drahocenný šperk v krajine. Je to Óda na plátno. Materiál prastarý a jednoduchý. Dôverne známy.  Ako podklad pre svoje  maľby používa aj storočné plátna. Pretrhnuté a poškodené ako naše väzby s minulosťou.

Modrá alebo skôr belasá má nezastupiteľné miesto v obrazoch Michala Studeného. Nebeská modrá trúfalo sekunduje kostolíkom v ich svätosti, minimalistickej jednoduchosti. Jednoduchý model rannokresťanského kostolíka sa stal motívom pre rozmanité varíácie, tvary, násobenia v priestore a čase. Vznešenosť ultramarínu rozriedená vzduchom a duchovnosťou.

Nazbieral a spoznal poklady Slovenského ľudového umenia tak ako málokto. Ich čriepky povkladal zmysluplným  spôsobom do svojich diel. Tak ako sa drahocenné šperky vykladajú drahými kameňmi.  Diela dekoroval ako slávnostnú uniformu. Vyznamenal ich  úlomkani hlinených nádob, kameniny, zrkadiel, drôtikov. Vyzdobil  drahocennosťami  slovenských dedín. Zauzlil drôtikmi ako slovenský drotár  hrnce a nádoby , aby vydržali večnosť. Ozdobil úlomkami zrkadiel, márnotratne rozhádzal  po obraze črepiny šťastia, aby nás všetkých presvedčil : To sme My , Je to o nás a o Slovensku. Smerovník , šípku určujúcu kam kráčame si musí na krížnych cestách  určiť každý sám.


Vo svojej reprezentatívnej monografii sa vyznáva :

„ Východisko pri tvorbe musí vždy vychádzať z osobného zážitku a z hodnotového rebríčka, do ktorého si umelec tento zážitok zaradí. Ja som sa oženil, mal som deti, dom, domov, to boli moje zážitky, ktoré som chcel dostať na plátno.
Ja osobne som nič cennejšie nenašiel. Nevidím iné hodnoty ako domov, deti a trojgeneračnú spätosť života, ktorá urýchľuje tvorbu kultúrnych hodnôt „

Michal Studený.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu